Päť vstupov v Dobrom ráne: deti, dôvera a život s AI

Alena Reslová v štúdiu, ja na obrazovke. Dobré ráno, ČT2, 5. novembra 2026. Celá úvodná snímka. Záber z vysielania Českej televízie.

AI dokáže odpovedať za sekundu. Zložitejšie je naučiť sa rozpoznať, kedy jej odpoveď dáva zmysel, kedy ju treba overiť a kedy jej pripisujeme viac, než môže ponúknuť.

Vo štvrtok 5. novembra som sa pripojil do relácie Dobré ráno na ČT2 k piatim živým vstupom. V prvých štyroch sme sa s Alenou Reslovou rozprávali o zodpovednom občianstve, deťoch v digitálnom svete a vzdelávacích projektoch s DigiHavlom a dvojicou DigiVoják a DigiVojákyně. Alena bola v brnianskom štúdiu, ja som sa zapojil na diaľku. Posledný rozhovor patril digitálnym osobnostiam a vzťahom s umelou inteligenciou.

Vraciam sa tu k jednotlivým témam a pridávam niekoľko príkladov, na ktorých dobre vidieť, prečo mi pripadajú dôležité. Je to osobné ohliadnutie a rozvinutie tém rozhovorov; celé vysielanie nájdete na stránke epizódy v iVysílání Českej televízie.

1. Zodpovedné občianstvo sa začína vlastným rozhodnutím

Prvý vstup patril projektu Odpovědné občanství. Alena priniesla pohľad na občianske vzdelávanie a prácu s učiteľmi. Mne je na tomto prístupe blízke, že vedomosti majú viesť k niečomu, čo človek dokáže urobiť: položiť otázku, porovnať argumenty, vypočuť si druhého a vysvetliť vlastné rozhodnutie.

Zodpovednosť si ľahko predstavíme ako veľkú tému spojenú s voľbami alebo verejným životom. Má však aj veľmi obyčajnú podobu. Do skupinového chatu príde dramatická správa. Verím jej? Viem, kto ju napísal? Pošlem ju ďalej len preto, že ma rozčúlila?

Práve v takých chvíľach sa stretáva občianska výchova s digitálnym svetom. To, čo zdieľame, ovplyvňuje ďalších ľudí. A schopnosť zmeniť názor po novom zistení je rovnako potrebná ako odvaha svoj názor vysloviť.

Prvý ranný rozhovor. Alena v štúdiu a ja na diaľku. Záber z vysielania: Česká televízia.

V škole na to potrebujeme priestor, kde sa dá nesúhlasiť, pýtať sa a hľadať dôvody. Digitálna postava môže takúto diskusiu pomôcť otvoriť. Smer hodiny, cit pre situáciu v triede a zodpovednosť za vyučovanie zostávajú na učiteľovi.

2. AI v škole: čo si dieťa odnesie, keď zatvorí aplikáciu?

Druhý vstup sa venoval deťom a umelej inteligencii. Ako ju používajú, ako sa s nimi rozprávať o jej obmedzeniach a ako ju zapojiť do vyučovania tak, aby podporovala premýšľanie.

Za užitočné meradlo považujem jednoduchú otázku: Čo žiak zvládne sám po tom, čo vypne obrazovku? Krásne napísaný text ešte neukazuje, či pochopil tému. Oveľa viac mi povie, keď dokáže vlastnými slovami vysvetliť, prečo je odpoveď správna, čo v nej chýba a odkiaľ má svoje informácie.

Pre predstavu by som takúto aktivitu postavil na štyroch krokoch:

1. Žiak si najprv napíše vlastný názor alebo návrh riešenia.
2. AI požiada o iný pohľad či protiargument.
3. Porovná obe odpovede a overí konkrétne tvrdenia.
4. Nakoniec vysvetlí svoj záver a to, čo ho k nemu priviedlo.

Technológia v tej chvíli vytvára ďalšiu príležitosť na premýšľanie. Učiteľ zároveň vidí postup, ktorý by sa v samotnej hotovej úlohe stratil.

Živé spojenie štúdia a domáceho pripojenia. Záber z vysielania: Česká televízia.

Patria k tomu aj obyčajné pravidlá: chrániť súkromie, vedieť priznať použitie AI a počítať s tým, že sebavedomo znejúca odpoveď môže byť chybná. Deti potrebujú zažiť, že overovanie je bežnou súčasťou práce s informáciami. Platí to pre chatbot rovnako ako pre video, obrázok alebo správu od kamaráta.

3. DigiHavel: historická osobnosť ako začiatok diskusie

V treťom vstupe sme sa dostali k DigiHavlovi. Čím sa vzdelávacia digitálna osobnosť líši od bežného chatbota? Pre mňa je zásadná súvislosť medzi nástrojom a tým, čo sa s ním deje na hodine.

DigiHavel je inšpirovaný Václavom Havlom a pomáha otvárať témy demokracie, totality alebo ľudských práv. Učitelia k nemu majú metodické materiály na päť vyučovacích hodín. Žiak teda vstupuje do pripravenej aktivity, v ktorej má jeho otázka a práca s odpoveďou konkrétny zmysel. Podrobnosti o vzdelávacom projekte.

Archívna fotografia z vyučovania s DigiHavlom. Zdroj: Odpovědné občanství. Fotografia dopĺňa tému rozhovoru; nepochádza z televízneho štúdia.

Napríklad otázka, čo znamená sloboda, môže najprv zaznieť v skupine spolužiakov. Až potom príde rozhovor s digitálnou postavou a porovnanie s ďalšími textami. Zaujímavé je sledovať, čo deti prijmú, s čím nesúhlasia a ako svoj postoj obhája.

Odpoveď DigiHavla nie je autentickým výrokom Václava Havla. Je to výstup modelu, ktorý môže urobiť chybu. Osobnosť známa z histórie preto nesmie odpovedi automaticky prepožičať pravdivosť. Práca so zdrojmi a následná diskusia sú podstatnou súčasťou celej aktivity.

Korene tohto smerovania mojej práce siahajú do jesene 2019, keď sme s Ditou Malečkovou a študentmi Štúdií nových médií na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity pracovali na Digitálnom filozofovi. Václav Havel bol jednou zo simulovaných osobností. Vtedajší experiment a neskorší školský projekt DigiHavel sú rôzne etapy: od skúmania možností technológie k premyslenému využitiu vo vzdelávaní. Dobový kontext opisuje článok Filozofickej fakulty UK.

4. DigiVoják a DigiVojákyně: rozpoznať nátlak a zachovať pokoj

Štvrtý rozhovor patril dvojici digitálnych sprievodcov Danovi a Magde a vyučovaniu bezpečnosti a odolnosti. K týmto témam patrí aj spôsob, akým sa v kríze rozhodujeme a ako zaobchádzame s informáciami.

Projekt DigiVoják a DigiVojákyně prepája digitálne postavy s metodickými materiálmi pre druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Vzniká v spolupráci iniciatívy Odpovědné občanství a programu POKOS českého Ministerstva obrany; podľa verejnej stránky projektu prebieha pilotné overovanie v školách.

Magda a Dan, digitálni sprievodcovia vyučovaním bezpečnosti a odolnosti. Projektová ilustrácia: Odpovědné občanství.

Pri téme manipulácie je užitočné odlíšiť dve podoby vyučovania. V jednej žiaci rozoberajú jednotlivé cvičné správy. V druhej prechádzajú súvislým príbehom a vidia, ako na seba ich rozhodnutia nadväzujú.

V lekcii zameranej na manipuláciu sa môžu pýtať: Kto správu vytvoril? Akú emóciu sa vo mne snaží vyvolať? Prečo ma tlačí k okamžitému zdieľaniu? Ako zistím, či sa opísaná udalosť naozaj stala?

V príbehovej lekcii už konajú v rolách občanov alebo médií. Vo fiktívnom meste riešia krízové situácie a následky svojich volieb. Príbeh umožňuje rozobrať aj dobre mienené rozhodnutie, ktoré situáciu zhorší — napríklad preposlanie neoverenej správy „pre istotu“.

Na tomto mieste si predstavme zjednodušený príklad pre čitateľov: po výpadku elektriny sa objaví dramatické tvrdenie doplnené starým videom z inej krajiny. Jedna skupina ho okamžite rozošle. Druhá si overí miesto, dátum a aktuálne informácie. Pri spoločnom rozbore sa potom dá hovoriť o tom, prečo obe skupiny konali inak a čo ich rozhodnutia spôsobili.

Cieľom takéhoto cvičenia je dať deťom zrozumiteľný postup a možnosť situáciu bezpečne premyslieť. Učiteľ musí mať priestor reagovať na obavy, zastaviť aktivitu a spoločne ju uzavrieť. Zaujatie hrou je dobrý začiatok; skutočný prínos sa ukáže v tom, čo si žiaci odnesú do ďalšej situácie.

5. AI a vzťahy: keď nám na druhej strane začne záležať

V poslednom vstupe sa téma posunula od školy k digitálnym osobnostiam a vzťahom s AI. Základná otázka však zostala podobná: Prečo niekomu — alebo niečomu — veríme?

Bežného AI pomocníka si často otvárame kvôli konkrétnej úlohe. Digitálna osobnosť má navyše meno, charakter, určitú rolu a spôsob komunikácie. Môže si pamätať predchádzajúce rozhovory a nadväzovať na ne. Takéto prostredie môže pôsobiť osobnejšie, aj keď medzi oboma kategóriami nie je ostrá technická hranica.

Záverečný vstup o digitálnych osobnostiach a vzťahoch s AI, zachytený na televíznej obrazovke. Zdroj vysielania: Česká televízia.

Viem si predstaviť užitočného parťáka na precvičovanie jazyka, nácvik náročného rozhovoru alebo hľadanie slov pre niečo, čo sa nám ťažko opisuje. Záleží však na tom, kam nás takáto skúsenosť vedie. Pomáha nám konať vo vlastnom živote? Alebo od neho postupne odvádza pozornosť?

Pohotová, trpezlivá a ústretová odpoveď môže byť veľmi príťažlivá. Práve preto by som pri týchto aplikáciách sledoval aj ich návrh: či podporujú samostatnosť používateľa, ako nakladajú s jeho dôverou a či mu nechávajú priestor odísť. Osobitnú pozornosť si podľa mňa zaslúžia deti a situácie, keď človek hľadá oporu v osamelosti alebo náročnom období.

Cit človeka môže byť skutočný. Láskyplná odpoveď AI sama osebe nedokazuje, že systém niečo prežíva. Toto rozlíšenie považujem za zásadné. Umožňuje brať vážne ľudskú skúsenosť a zároveň si zachovať presnosť v tom, čo o technológii vieme.

S láskou, Vaše AI

Do tejto témy v relácii vstúpil aj film S láskou, Vaše AI režisérky Karolíny Zalabákovej, ktorému bola venovaná samostatná časť vysielania. Filmový pohľad dáva abstraktnej debate konkrétne situácie, tváre a emócie. Je to dobrý dôvod hovoriť o téme aj mimo technologickej komunity.

Z filmovej časti rovnakého vydania relácie Dobré ráno. Záber z vysielania: Česká televízia.

Ukážka z filmu S láskou, Vaše AI, ktorú uviedla relácia Dobré ráno. Zdroj záberu: Česká televízia.

Vďaka za ráno, v ktorom bol priestor na otázky

Ďakujem Alene Reslovej za spoločné rozprávanie a za prácu, ktorú venuje občianskemu vzdelávaniu. Natálii Pospíšilovej ďakujem za pozvanie a dramaturgickú prípravu. A celému tímu relácie Dobré ráno za živé rozhovory aj hladké spojenie na diaľku.

Vďaka aj všetkým, ktorí ste sa pozerali a poslali mi fotografie z vysielania. Vďaka nim má toto ohliadnutie aj svoju obrazovú podobu.

Z piatich vstupov mi zostáva jedna spoločná otázka: Ako vytvárať a používať AI, aby človek lepšie rozumel svetu a dokázal sa v ňom sám rozhodovať? Záleží na tom pri žiakovi v triede aj pri dospelom, ktorý sa zveruje digitálnemu parťákovi.

Dobré ráno z 5. novembra 2026 — stránka celej epizódy na webe Českej televízie →

Obrazové zdroje: šesť snímok z vysielania Českej televízie dodaných k tomuto ohliadnutiu; archívna fotografia vyučovania a projektová ilustrácia zo stránok Odpovědné občanství. Archívne a filmové zábery sú pri jednotlivých obrázkoch označené.