S Danielom Stachom o Zradcoch, digi Havlovi a reality show s AI
Čo je v reality show skutočné? A čo by sa zmenilo, keby do nej vstúpila umelá inteligencia? Na Innovation Week sme s Danielom Stachom, Andreou Havelkovou a Šárkou Vítovcovou prepojili televízne zákulisie s digitálnymi bytosťami.
Čo keby do českej reality show vstúpila umelá inteligencia? Práve táto otázka mi zostala v hlave po sobotnom Innovation Week. Zrazu sme už neriešili len to, čo dokáže kamera a strih, ale aj to, komu by sme v takejto show verili.
3. októbra 2026 som v pražskom ČSOB Kampuse zasadol na K.I.S.S. Stage k debate „Reality Show: Co je skutečné a co je jen dobře zrežírované?“. Moderoval ju Daniel Stach a so mnou na pódiu sedeli Andrea Havelková, účastníčka reality show Farma, a castingová manažérka Šárka Vítovcová. Ja som priniesol svoju skúsenosť zo Zrádců a z vývoja AI. Celkom pestrá spoločnosť na jednu otázku: čo vlastne divák vidí?
Realita pred kamerou a realita na obrazovke
Rozprávali sme sa o Zrádcoch aj o ďalších reality shows. O výbere účastníkov, produkcii, dramaturgii a o tom, akú veľkú úlohu vo výslednom príbehu zohráva strih. Bolo príjemné počuť vedľa seba skúsenosti ľudí, ktorí stoja na rôznych stranách nakrúcania.
Pre mňa je na tom zaujímavý rozdiel medzi tým, čo človek prežije, a tým, čo z jeho zážitku uvidia ostatní. Súťažiaci môže prežívať skutočnú neistotu, radosť alebo sklamanie. Divák však sleduje vybranú časť diania, poskladanú do konkrétneho príbehu. Oboje môže platiť súčasne. A práve preto sa na otázku, koľko je v reality show reality, tak ťažko odpovedá jednou vetou.
Od Zradcov k digi Havlovi
Reč prišla aj na digi Havla a ďalšie digitálne bytosti, na ktorých pracujem. A s nimi na otázku, ktorá sa vracia takmer vždy, keď AI začne pôsobiť trochu ľudsky: môžu mať digitálni ľudia emócie?
Tu mi dáva zmysel rozlišovať dve veci. Digitálna postava môže hovoriť o strachu, žartovať alebo reagovať súcitne. Samotná presvedčivá odpoveď však ešte nedokladá, že niečo subjektívne prežíva. Zato emócie človeka, ktorý s ňou hovorí, môžu byť úplne skutočné.
To je pre mňa zaujímavé spojenie s reality show. V oboch prípadoch premýšľame, čo vidíme, čo si do toho sami dopĺňame a prečo niekomu začíname dôverovať. Pri digitálnej osobnosti inšpirovanej skutočným človekom je navyše dôležité vedieť, že hovoríme s modelom. Napríklad odpoveď digi Havla nie je autentickým výrokom Václava Havla.
Mohla by česká reality show zapojiť AI?
Toto bola jedna z kľúčových myšlienok celej debaty. Zatiaľ otázka a námet na premýšľanie, žiadne oznámenie pripravovaného programu. Čo by sa stalo s dôverou a vzťahmi v skupine, keby do nich vstúpila digitálna bytosť?
Keď nad tým premýšľam ďalej, lákalo by ma skúmať napríklad AI ako poradcu súťažiacich alebo ako postavu, s ktorou sa musia všetci dohodnúť. Pomáhala by ľuďom spolupracovať? Spoliehali by sa na ňu až príliš? A ako by sa ich prístup zmenil vo chvíli, keď by urobila chybu?
Veľa by záležalo na pravidlách: kto vie, že komunikuje s AI, čo o súťažiacich systém pozná a kto zodpovedá za jeho zásahy do hry. Práve takéto detaily by podľa mňa rozhodovali, či z toho vznikne zaujímavý program, alebo len efektný technologický trik.
Daniel Stach vie reagovať
Daniel Stach počas debaty. Fotografia z môjho instagramového príspevku.
Daniel bol vtipný, pohotový a dokázal veľmi dobre reagovať na to, kam sa rozhovor práve posúval. Bavilo ma, ako prirodzene sa s ním dalo prechádzať od televízneho zákulisia k digitálnym ľuďom. Naživo rovnaká radosť ako na televíznej obrazovke.
Ďakujem Lukášovi Sedláčkovi za pozvanie, Danielovi za moderovanie a Andree so Šárkou za príjemnú debatu. A tiež všetkým, ktorí prišli, aj Terezke za podporu. Okolo nás navyše pobehovali roboti, takže na rozhovor o hranici medzi skutočnosťou a technológiou sme si sotva mohli vybrať vhodnejšie miesto.
Ďalšie fotografie sú v mojom príspevku na Instagrame. Zloženie panelu a jeho anotáciu nájdete v programe Innovation Week.
A ak vás zaujíma, ako digitálna postava vzniká, môžete pokračovať príbehom Vizi, ktorej povahu si odhlasovala sála v Zlíne.