Dračí brloh v Antigravity: keď si človek za večer postaví vlastný dungeon

Ďalší z mojich programátorských cvičení v Antigravity.

Tentoraz otázka znela:

Čo takto naprogramovať vlastnú hru na hrdinov typu Dungeons & Dragons alebo Dračí brloh?

Dnes je to naozaj otázka pár okamihov. Od vytvorenia družiny cez krokový dungeon engine až po Doom mode s plynulým 3D pohybom. Nie hotová veľká hra, ale funkčný prototyp, ktorý zrazu dýcha, reaguje a začína si hovoriť o vlastný svet.

Prečo práve Dračí brloh

Na Facebooku a Instagrame sa okolo toho okamžite rozbehla krásna nostalgická vlna.

Niekto písal, že „kto sa hrá, nehnevá“. Niekto pripomenul Eye of the Beholder. Niekto zaspomínal na krčmičky, Pánov jaskyne, kostlivcov, dráčiky na povrázku a veci, ktoré človeku zostanú v hlave dvadsať rokov.

A presne o to ide.

Dračí brloh nikdy nebolo len o pravidlách. Bolo o kolektíve, predstavivosti, spoločnom stole a zvláštnom type mágie, keď pár ľudí uverí mape, kockám a hlasu Pána jaskyne natoľko, že sa z toho stane svet.

Počítačová verzia toto nemá nahradiť.

Môže to však rozšíriť.

Čo vzniklo

Prototyp má družinu hrdinov, mapu podzemia, denník dobrodruha, krokový pohyb, dvere, rôzne režimy osvetlenia, nepriateľov, detail postáv a ovládania prispôsobené aj pre mobil.

Najskôr to bol klasický dungeon crawler. Potom som pridal plynulý 3D režim. A zrazu to začalo pripomínať divnú zmes Dračieho brlohu, starých dungeonov a vlastného malého Dooma.

Najväčšie prekvapenie bolo, ako rýchlo sa prototyp premenil z „skúsme či to ide“ na „toto by som si možno fakt zahral“.

To je pre mňa dobré znamenie. Hra nemusí byť ešte hotová, ale keď vás po pár minútach začne lákať ďalšiu miestnosť, ďalšiu postavu a ďalšie pravidlo, má v sebe iskru.

Mobil ako vreckový dungeon

Potom som to upravil tak, aby hra bežala aj na mobilnom telefóne.

To je možno najzaujímavejšie smer. Klasický dungeon vo vrecku. Družina, mapa, ovládanie, denník, nepriatelia a krátke výpravy, ktoré človek môže otvoriť na pár minút, ale zároveň v nich môže byť hlbší svet.

Na tomto mieste mi začalo dochádzať, že to možno nie je iba jednorazová hračka.

Čo keby sa to spojilo s Hyperprostorom

Predstavte si, že dungeon nie je len statická hra.

Pán jaskyne môže byť Digi človek. Postavy môžu mať pamäť, vzťahy, nálady a vlastný štýl reči. Svet sa môže generovať podľa príbehu, ktorý sa odohráva v salóniku. Družina môže vzniknúť z vašich priateľov, obľúbených postáv alebo vlastných digitálnych bytostí.

Toto je smer, ktorý ma láka.

Nie urobiť „AI namiesto ľudí“. Dračí brloh je stále najlepší v kolektíve. Ale urobiť nástroj, ktorý kolektív podporí: pripraví jaskyňu, vygeneruje mapy, podrží pravidlá, zahrá vedľajšie postavy, pomôže Pánovi jaskyne a dovolí ľuďom hrať rýchlejšie, častejšie as menším trením.

Hyperprostor už dnes vie salóniky, Digi ľudí a zdieľané svety konverzácie.

Dungeon by mohol byť ďalšia vrstva: miesto, kde sa z konverzácie stane dobrodružstvo.

Najväčší limit je fantázia

Toto celé vzniklo ako cvičenie.

Ale reakcie ľudí ma prekvapili. Veľa komentárov nebolo len „pekné“. Bolo v nich niečo osobnejšie: spomienka na mladosť, chuť si to skúsiť, povzdych, že podobné hry skoro zmizli, a zároveň radosť, že dnes si ich človek môže znovu postaviť.

Myslím, že sme v zvláštnej chvíli.

AI nám neberie fantáziu. Skôr nám berie výhovorku, že je k prvému prototypu veľmi ďaleko.

Ak vás toto láka, napíšte mi.

Najlepšie niečo v štýle: „To je úžasné, pokračuj, chcem si to vyskúšať.“

Pretože presne tak poznám, že to nemá zostať iba jedným večerným experimentom.

Video z ukážky je tu: facebook.com/reel/1028332469530676

A áno: najväčším limitom dnes zostáva naša fantázia.